Krása všedných dní

Autor: Katka Štugnerová | 25.10.2014 o 22:24 | Karma článku: 4,85 | Prečítané:  623x

Včera som si spomenula na jeden deň, teda presnejšie dva dni cez leto roku 2012. Dva odlišné dni, ktoré zažívame všetci. Prvý deň, taký bežný, bezproblémový. A predsa je zvláštne, že človek má sklony byť ušomraným a bez nálady, aj keď na to vôbec nemá dôvod. A zrazu príde ďalší deň a prinúti nás zastaviť, prehodnotiť vlastné postoje a uvidieť veci v inom svetle. Ten druhý deň sa totiž nazýva zlým, či skôr horším.

Mne tieto dva dni prišli hneď za sebou a veľmi som si priala byť znova v tom predošlom obyčajnom dni, za ktorý som bola tak málo vďačná. Už sa nedalo...

 Bola sobota, bývali sme dočasne pri manželových rodičoch v domčeku. Kúpili sme si trojizbový byt a prerábanie bolo v plnom prúde. Už som si veľmi priala, aby to bolo hotové. Na jednej strane som bola nesmierne šťastná, že sme si ho mohli urobiť podľa našich predstáv a na druhej bolo toho riadenia až až. Dávala som si pozor, upratovala v rámci možností, šetrila sa, pretože som znovu čakala bábätko. Zdá sa, že v ten úplne všedný deň nebolo ani pekné počasie, čo mi na nálade nepridalo. S mojím starším synčekom sa nedalo ísť ani na dvor a boli sme v jednej izbe. Aké strašné však? A ja som sa sťažovala sama sebe: "Nič nové, žiadny výlet, žiadna zmena, stereotyp.V tomto meste sa ani nedá kam ísť, bla, bla, bla." Moja myseľ pracovala na plné obrátky, veľká škoda, že na negatívne obrátky. Večer sme si s manželom objednali pizzu, moja hlava zas riešila, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Pizzu zbožňujem, ale vtedy som sa z nej vôbec netešila. Myslela som si, že obľúbená pizza pozdvihne moju bezdôvodne čudnú náladu. Celú som ju spráskala, ale sklamala ma aj ona. Lepšia nálada ani s posledným kúskom neprišla. Vo svojom vnútri som počas týchto mojich "krásnych" myšlienkach a pocitoch vnímala celý deň červenú kontrolku s veľkým STOP! K večeru už bol signál alarmujúci. STOP, STOP, STOP, zastav sa už konečne! Poznáte to? Moje srdce sa búrilo, už malo mojich hlúpych postojov akurát tak dosť. Je dobré mať mäkké srdce, vtedy vieme rýchlo reagovať a urobiť sebareflexiu. Mne to trvalo celý deň...Pred spaním som si povzdychla: "Môj Bože, úplne som si pokazila deň, nevedela som sa tešiť z ničoho, ani z Matejka a to pre nič za nič! Nemám žiadny dôvod byť takáto kyslá, znudená a ušomraná. Je mi zo seba zle. Je mi to tak ľúto, odpusť mi. Niekedy sa správam ako malé trucovité dieťa a nič tým nedosiahnem." Aspoň tieto slová pred spaním boli po celodňovom negatívnom boji niečím hodnotnejším. Skončil sa ten všedný a predsa vzácny deň, ktorý som úplne premárnila, žiaľ...Nastal deň druhý, bežné ráno a ja som si z minuloďnovej skúsenosti dávala veľký pozor. Nemala som v úmysle stráviť ho podobným znudeným spôsobom. Pred obedom mi začalo byť nejak zle. Nevedela som to identifikovať, bolestivé kŕče, točenie hlavy...Tak som si pomyslela: "Vidíš, vidíš to máš z tej pizzi, ešte aj pri nej si si frflala. Dobre ti tak..." Bolesti po nejakej chvíli prešli a deň pokračoval v pohodičke ďalej. Hrala som sa s Matejkom, chcela som mu vynahradiť predošlý deň, kedy musel trpieť moju otrasnú náladu. Poobede som ešte šla poriadiť náš bytík, bolo tam síce ako po výbuchu, ale s radosťou som si to riadenie užila. Vrátila som sa spokojná k manželovým rodičom do domu a asi po hodine mi prišlo veľmi zle. Ešte som sa z hornej izby po schodoch dovliekla dole, poprosila manželovu mamku, aby zobrala synčeka. A rýchlo na záchod pod studenú vodu k umývadlu. Tam som odpadla a už si pamätám len manžela, keď prišiel a dvíhal ma. Rýchlo autom do nemocnice. Keďže som mala potvrdené tehotenstvo a predtým 2 samovoľné potraty obávala som sa, že to bude mať súvis. Z auta ma naložili na vozík a šup výťahom. Doktor ma hneď vzal, prezrel, tlak skoro žiadny, ani som nevnímala. Až tie jeho slová, boli tak zreteľné až zaboleli: To je mimomaternicové tehotenstvo, bude to prasknuté, Vaša pani doktorka si to nevšimla? Urýchlene operovať...!" Už mi iba znelo v ušiach, operovať, operovať...A čo bude s dieťatkom? Toľko vecí mi behalo mysľou, nebolo tam ani miesto pre tie banality z minulého dňa. Všetko sa tak rýchlo zomlelo, behom pár minút som bola na operačnom stole. Okrem fyzickej stúpajúcej bolesti prichádzala čoraz viac tá psychická. Ešteže ma tak rýchlo uspali. Stihla som myslieť na manžela ako ma objal so slovami, že to bude dobré, ako mi zakýval...na môjho Matejka a na ďalšie bábätko o ktoré prídem...A na včerajší obyčajný a tak krásny deň, ktorý som chcela vrátiť. Bolo neskoro... Po operácii si tak jasne pamätám ten okamih, pozerala som von...Neďakovala som Bohu za to zlé, pretože od Neho nikdy zlé neprichádza. Ďakovala som Mu z celého môjho srdca, že som zdravá a živá. Doktor povedal, že som prišla o 5minút 12. Povedala som Pánovi Ježišovi, že aj keby sa stalo čokoľvek nikdy Ho neprestanem ľúbiť, pretože mám šťastný život a vždy je tak mnoho vecí za ktoré Mu patrí obrovská vďaka. A ešte ďalšiu dôležitú vec... Že Ho nikdy nebudem viniť za veci, ktorým nerozumiem. Spomenula som si na maminky, ktoré prišli o detičky vo vysšom štádiu tehotenstva, pri pôrode, či stratili detičky pre chorobu, tragédiu. Aj keď som cítila veľký smútok a slzy sa nedali zastaviť, moja bolesť bola neporovnateľne menšia. Vtedy moja prosba k Bohu išla práve za ne, aby mali silu to zvládnuť. A za tých, ktorí musia čeliť ťažkým životným situáciám. Bola som taká hlúpa...Aké sú len úžasné a skvelé tie "stereotypné" dni. Striedajú sa s tými náročnejšími. Vo mne sa po týchto dvoch dňoch natrvalo niečo zmenilo. V Biblii je jeden nádherný verš, ktorý hovorí: "Tí, ktorí milujú Boha, všetky veci im spolupôsobia na dobré. Práve táto zlá skúsenosť urobila zo mňa lepšieho človeka. Odvtedy si užívam tie všedné a predsa nevšedné dni. Užívam si, že môžem riadiť náš spoločný domov, že môžem variť z lásky pre mojich milovaných. Teším sa, že vytváram teplo domova. Mám radosť zo slnečných dní, ale učím sa radovať aj z tých zimnejších a upršaných. Milujem chvíle, keď sme všetci spolu doma a len tak oddychujeme, rozprávame a hráme sa. Keď mi manžel povie, že sa rád vracia domov. Ďakujem Bohu za každý takýto obyčajný deň, keď sa zobudíme zdraví do nového rána. Moja červená kontrolka začne signalizovať vždy, keď sa chcem vydať cestou šomrania. Moje srdce je po tej skúsenosti mäkkšie a ja som rýchlejšia v sebareflexii. Už si nechcem pokaziť ani jeden deň zlou náladou. Či už nejaká príčina je, alebo nie je. Niekedy sa už zobudím ako mechom ovalená, ale rozhodnem sa tešiť zo dňa, do ktorého som vhupla "ľavou nohou". Predsa mi trochu nepodarené ráno nepokazí celý deň. Plačú detičky, prihorí mi obed, rozbila som pohár, rozsypala cukor, zas treba niečo zaplatiť, mám tých povinností až nad hlavu...? Úplné malichernosti, ktorým nechcem dovoliť ukradnúť mi radosť a pokoj. Niekedy sa mi to darí lepšie, inokedy menej. Ale hlavne počas tých krásnych bežných dní naberám silu a vďačnosť, aby som bola pripravená a ostala pevne stáť, keď príde deň zlý. Lebo on z času na čas príde, možno aj viac takých dní. Mnohí vzácni ľudia statočne zápasia s chorobami, žijú v obrovskej chudobe, či v krajinách, kde sa neustále bojuje. Čo by dali za jeden "obyčajný" deň. V dobrých dňoch myslime v modlitbe práve na týchto ľudí, alebo na ľudí v našom okolí, ktorí prechádzajú ťažkým obdobím. Dodajme im silu, povzbuďme ich, pomôžme ako sa dá. Všetko sa nám vráti a ani nevieme ako dobre nám milé slová, či praktická pomoc padnú práve v našom horšom dni. A nezabúdajme, že popri blízkych ľuďoch, ktorí nám pomáhajú je tu ešte Niekto, kto chce s nami kráčať v dobrých, ale aj nedobrých dňoch. Ja som štastná, že životom môžem ísť vedľa Boha, pretože krásne dni s Ním sú ešte krajšími a zlé dni sa dajú oveľa ľahšie zvládnuť. Je Bohom každého potešenia a každej nádeje. My ľudia máme úžasnú schopnosť prekonávať prekážky, ale predsa prídu dni, keď nevládzeme. A vtedy nám Boh dá silu ísť ďalej a zvládnuť to...Na každú okolnosť sa pozrime s vedomím: "Áno, ja to zvládnem, kvôli sebe, ale aj kvôli ľuďom, ktorí raz budú vystavení tej istej situácii." Náš terajší problém je výzvou, ktorú treba zdolať a zároveň úžasnou príležitosťou do budúcnosti. Pretože, keď to zvládneme a my to určite zvládneme, neskôr to vďaka našej skúsenosti zvládnu iní. Nič ma nerobí tak šťastnou ako keď niečím prejdem a po nejakom čase stretnem človeka, ktorý bojuje práve s rovnakým problémom. Môžem mu povedať s radosťou: "Zvládneš to! Môžeš sa s tým popasovať aj sám, ale ja som s tým ľahšie prešla s Božou pomocou...A na záver. Boh zmieřnuje každú bolesť, zotiera každú slzu a vynahrádza každú stratu. Dočkali sme sa druhého synčeka, s ktorým prišlo do našej rodinky veľa radosti.Nikdy nezabudnime, že obyčajné dni sú neobyčajne krásne a tie zlé si krásnymi urobíme. Kvôli sebe, aj iným...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?