Častokrát človek zápasí s pocitom, že to šťastie ho vždy minie a pristane na niekom inom. Všetci poznáme tie neslávne slávne vety: "Nemám nikdy šťastie, zdá sa, že som príliš múdry, to len tí hlúpi ho majú." "Smola sa mi lepí na päty, kde sa pohnem. Asi ma prenasleduje." Môžem sa snažiť koľko chcem, vždy všetko a všade dobabrem."
V jednom citáte sa píše: "Šťastie je ako motýľ preletujúci z kvetu na kvet."
A tak teda zavrime oči a predstavme si život človeka ako jeden krásny kvet. Kvet, ktorý chce to najlepšie miesto pre zapustenie svojich korienkov. Niekde v dobrej zemi, obklopený mäkkou trávou, s nádhernými lúčmi slnka upriamenými len na neho a čerstvým vzduchom. Blízko priezračného potoka, aby mal vždy dostatok vlahy. A ak je to možné, nejakú tú vzdialenosť od iných kvetov, aby poletujúci motýľ nemal možnosť pristáť inde, iba na ňom...Krásna idylka.
Človek...Teda v našej predstave stále kvet. Navonok má všetko a vo vnútri tak málo. Vytvoril si svoj "egosvet", v ktorom je naširoko ďaleko jediným a tým najdôležitejším kvetom. Pasívnym kvetom, ale na tom nezáleží. Čaká predsa na motýľa, to svoje vysnívané šťastie. Avšak happyend sa nekoná.
To násilne privlastnené šťastie nechce na jeho lupienkoch pristáť ani na chvíľu. Darmo ho láka svojimi farebnými odtieňami, ktoré v slnečnom jase vyzerajú tak neodolateľne. Motýľ odoláva na výbornú. Prečo,prečo? Veď kvet je tak prekrásny, všetok čas venoval dôkladnej starostlivosti o seba. Ale aha, motýľ si konečne sadol, len nie na neho. To šťastie pristálo na inom kvete. Na kvete, ktorý rástol spolu s ostatnými...
Zdanlivo nepríjemná skúsenosť mu pomohla zobudiť sa zo snívania a vidieť pravdu. Celý ten čas nebol jediným. Obklopovalo ho množstvo nádherných a tak rozmanitých kvetov. Ako dlho žil vo svete zvanom "JA", kde nemal miesto nik iný? Zosmutnel...Ako mohol všetky tie vzácne kvety celý čas prehliadať? To naozaj videl len sám seba? Napriek nádhernému miestu, kde rástol, dostatku všetkého, čo potreboval nebol šťastný.
Zrazu v tom smútku pochopil a uvidel vo svojom srdci ten najkrajší obraz. Motýľ lieta radšej tam, kde rôzne nádherné kvety rastú spolu. Tak ako šťastie prichádza tam, kde sú ľudia spoločne a robia šťastnými druhých. A vôbec nevadí, že motýľ pristane raz na jednom kvete, inokedy na druhom. Pretože aj úprimná radosť z úspechu iných napĺňa naše srdce šťastím.
Všetko, čo dostávame je Božím darom. Darom, ktorý z nás robí šťastnejších ľudí práve vtedy, keď sa oň podelíme.
Pravé šťastie nie je studňou pre nás samotných. Pramení ako rieka z ochotného milujúceho srdca a obetavosti. Rieka, ktorá tečie ďalej, prekonáva prekážky a občerstvuje ďalších ľudí aj v čase sucha a ťažkostí. Rieka, ktorá nikdy neprestane tiecť, lebo jej zdrojom je láska. LÁSKA, ktorá DÁVA bezpodmienečne a nezištne.
Láska prúdi zo srdca matky, ktorá sa stará o svoje deti. A aj keď je častokrát unavená, nedala by ich za nič na svete. Je tu pre nich každý deň a keď treba aj v noci. Robí ju to šťastnou.
Láska dáva silu manželovi, ktorý zo dňa na deň vhupol do varenia, riadenia, žehlenia, pretože jeho manželka vážne ochorela. Niekedy už z posledných síl, ale robí to. Je tu pre ňu a pre ich dcérku. Je šťastný...O to viac, že stav milovanej ženy sa zlepšuje.
Láska ženie vpred rodičov chlapčeka, ktorý sa narodil s detskou obrnou. Ich starostlivosť vyžaduje veľa času a úsilia. Nevzdávajú to...Jeho pokroky, úprimný smiech, každý malý krôčik, každé jednoduché slovíčko...To všetko ich robí šťastnými. Sú tu pre neho a stále budú.
Láska prináša život babičke, ktorá už nevládze a každý krok, či pohyb rukami je pre ňu bojom. Ale keď prídu vnúčence akokeby ozdravela. Navarí im, napečie domáce buchty, hrá sa s nimi, rozdáva úsmevy na všetky strany. Má zrazu toľko sily, jej vnútro prekypuje šťastím. Áno kým žije, vždy to bude robiť pre nich.
Láska motivuje vážne chorú ženu. Nehovorí o svojich zdravotných problémoch, ale svojím úsmevom a dobrými slovami obdaruváva svoje okolie. Napriek obdobiu, ktorým prechádza rozdáva radosť iným a je šťastná.
Nekončiaci zoznam skutočných ľudí do ktorého sa môžeme pridať.
Najšťastnejší sú tí, ktorí dávajú. Dávajú slovami, skutkami, dávajú zo srdca, ochotne, nezištne.
To pravé šťastie prichádza, keď robíme šťastnými iných. Nielenže prichádza, ale aj ostáva. Je to šťastie, ktoré nezažijeme, keď budeme pasívne čakať ako kvet na motýľa. Skutočné šťastie existuje, je aktívne a otvorené dokorán k ostatným. Všetko, čo dávame z lásky sa k nám vráti ešte krajším spôsobom.
Vzácne šťastie obsiahnuté v jednej vete "LÁSKA NIKDY NEPRESTÁVA, LÁSKA STÁLE DÁVA, PRETOŽE BOH JE LÁSKA.
